Denník

24. september 2017

Moje obavy z Londýna po príchode opadli. Naša ,,mama“ je super, milá a priateľská žena. Dom je krásny a teším sa už teraz na dva týždne. Kvôli mojej angličtine bude asi môj najlepší priateľ v dome pes dalmatínec, akého som vždy chcela :D. Hneď prvý deň sme vycestovali do centra Londýna. Cestovanie v Londýne vôbec nie je náročné, ako sa zdá, myslím, že nielen ja, ale aj všetci ostatní sa hneď prvý deň zžili s prostredím a zapadli do davu.

25. september

Počas cesty do ADC collage sme vystúpili o pár zastávok skôr a následne nato nastúpili na úplne iný smer, napriek tomu nás žiadna panika ani stres nechytili. Bola to celkom vtipná situácia - stratené v Londýne :D. Avšak zachovali sme pokoj a našli tú správnu cestu. Po stretnutí v ADC collage sme mali prvýkrát skúsiť cestu do nášho zamestnania. Vedela som, že moje pracovisko je určené pre Židov, ale nevedela som, že sa nachádza aj v Židovskej štvrti. Prvé vystúpenie z autobusu bolo zaujímavé nielen pre mňa, ale i pre nich. Myslím si, že podľa môjho pohľadu hneď zistili, že nie som židovka :D.

26. september

Môj prvý deň v práci bol skvelý, zoznámila som sa s prostredím a residentmi. Práca s mentálne chorými ľuďmi nie je ľahká a v mnohých prípadoch až dnes začala moja pravá skúška angličtiny. Bála som sa, či niečo slovne nepokazím, pretože ľudia v Jack Gardner House trpeli ťažkými depresiami a poruchami osobnosti, boli veľmi citliví. Bolo mi vysvetlené, že som nová a musíme si na seba zvyknúť.

27. september

Keďže v čase môjho príchodu Židia oslavovali šťastný Nový rok, piekli sme tradičný židovský Honey Cake a niekoľko ďalších dobrôt. Aj takéto spoločné aktivity mi pomohli lepšie sa spoznať s residentmi.

28. september

Dnes som našla v práci v kuchynskom umývadle obrovského pavúka, bola som taká vystrašená, že miesto spider som začala kričať sniper. Chvíľu trvalo, pokiaľ sme sa pochopili, ale neskôr sme sa dobre zasmiali. Domáci si z toho obrovského pavúka nič nerobili, vraj to je pre nich normálne, no ja som šalela. Meeting v ADC collage prebehol rýchlo a mali sme celé popoludnie pre seba. Všetci sme vyrazili do mesta nakupovať, bol to náš spoločný deň.

29. september

 Každý deň som sa tešila do práce, pretože som si chcela naplno užiť tie dva týždne, o ktorých som vedela, že ubehnú ako voda. Dnes sme mali niečo také ako blší trh, kúpila som si pokladničku s nápisom: „Big dreams start here“. Každý kolega mi prispel symbolicky na môj veľký sen, bolo to naozaj veľmi láskavé.

30. september

Stretnutie s pani riaditeľkou, p. zástupkyňou a profesormi bolo super. Bolo príjemné vidieť ľudí z domova. Múzeum Florance Nigtingaleovej, výhľad z Londýnskeho oka a neopísateľný zážitok z Madam Tussauds. Viac som si ani od Londýna nemohla priať. Bolo to naozaj úžasné.

01. október

Spoločný výlet do Múzea Shakespeara a Charlesa Dickensa, v Londýne by som navštívila asi každé múzeum, pretože každé bolo niečím zaujímavé. Ešte na Slovensku sme si povedali, že určite musíme jedno miesto navštíviť. Po rozlúčení s p. riaditeľkou a p. zástupkyňou sme si spravil výlet na známe nástupište z Harryho Pottera. Ďalej sme pokračovali do Národného leteckého múzea, ktoré nás všetkých pohltilo.

02. október

Ráno začínalo obvyklými raňajkami a rozdávaním liekov. Neskôr komunikácia s rezidentmi, len vďaka nej sme vedeli najlepšie zistiť psychický stav rezidenta, ďalej zápis do dokumentácie a obed. Po obede každodenný meeting. Po meetingu sme išli nakupovať ozdoby, zajtra začína jeden z najvýznamnejších sviatkov u Židov - Sukot.

03. október

Najvýznamnejším prikázaním na sviatok Sukot je stavanie stanu. Ja som mala dnes na starosti tento stan. Vešanie ovocia na strop a ozdobovanie, bolo to skutočne zaujímavé. V prvý a druhý deň sa  počas sviatku Sukot nevykonáva žiadna práca. Na uliciach bolo ticho, všetky obchody boli zatvorené, pripadalo mi to ako doma na Vianoce.

04. október

V práci bolo ako vždy dobre, sviatky tu majú čaro ako doma. Večer sme mali spoločné „Erasmové“ stretnutie, ktoré bolo príjemne. Som rada, že sme si všetci našli čas a ešte pred odchodom  spoločne užili Londýn.

05. október

Predposledný deň v práci som si chcela užiť najviac, ako som vedela. Už od rána som sa cítila nervózna, vedela som, že to je môj posledný celý deň, pretože zajtra sa prídem len rozlúčiť. Na prácu a kolektív som si tak zvykla, že som nechcela ísť ani domov, ale viem,  doma je doma. Po práci sme si s babami spravili výlet na mrakodrap Shard a posledný deň sa rozlúčili s Londýnom.

06. október

V práci som sa veľmi všetkým poďakovala, napísala ďakovný list a každému povedala pár slov. Neubránila som sa slzám, takže sa mi ťažko rozprávalo a ťažko sa mi odchádzalo. Práca bola skvelá a kolektív na nezaplatenie,  dostala som ďakovný list s pozdravmi, všetci sme sa vyobjímali a popriali si veľa šťastia a úspechov, dokonca sme sľúbili, že sa nevidíme poslednýkrát. Spoznala som skvelých ľudí, ktorí sú teraz mojimi skvelými priateľmi. Londýn je úžasné miesto a stáž tu bola jedna veľká skúsenosť.

07. október

Sme domaaaaaa. Ďakujem, Londýn!

Karolína Lacová  (4. A)